Záťažové situácie boli, sú a budú súčasťou života ľudí

Človek sa na svojej životnej ceste ustavične stretáva so situáciami, ktoré svojimi požiadavkami preverujú jeho prispôsobivosť, kladú nároky na jeho psychickú odolnosť i fyzickú zdatnosť. Činnosť každého z nás nie je len pasívnou adaptáciou, pasívnym prispôsobovaním vonkajšiemu prostrediu. Predstavuje rozporný proces, v ktorom sme neraz nútení aktívne riešiť a efektívne zvládať prelínajúce sa protiklady, neprimerané úlohy, problémové, frustrujúce, konfliktové, deprimujúce, stresové situácie, životné krízy – teda situácie vyvolávajúce psychickú záťaž. Zmeny, ktorými prechádza naša spoločnosť, súvisia s prudkým nárastom situácií psychickej záťaže u jednotlivcov i celých skupín.

Zvládanie záťažových situácií je zdrojom vývinu a rozvoja osobnosti človeka

Nemôžeme povedať, že záťažové situácie sú len nežiaduce. Ich pozitívom  je, že ak v nich vidíme výzvu, prispievajú k mobilizovaniu našich síl, podnecujú nás učiť sa, hľadať nové cesty a spôsoby, ako ich čo najlepšie vyriešiť a zvládnuť. Keby ich nebolo, tak by sme sa ďalej nerozvíjali a nenapredovali. Sú impulzom, ktorý prebúdza naše vlohy a tvorivé predpoklady. Bez zvládnutia ťažkostí v živote by sme neobjavili nadanie na určitú činnosť, ostalo by v nás driemať. Zásluhou prekonávania rôznych prekážok získavame cenné skúsenosti, stávame sa húževnatejšími, upevňujeme si a rozvíjame vôľové vlastnosti. Keď sa však záťažové situácie nahromadia alebo sa v nich veľmi zvyšujú požiadavky bez ohľadu na možnosti človeka, objavujú sa v jeho organizme a psychike nežiaduce stavy. Pokiaľ sa neprimerané reakcie často opakujú, môžu sa utvárať aj také osobnostné vlastnosti ako ľahostajnosť, lenivosť, apatia alebo agresivita. To môžu byť čiastkové činitele podmieňujúce látkové závislosti (drogy, alkohol, cigarety) a tiež nelátkové závislostí (závislosť od počítačov, chatových skupín, mobilov, nákupov a podobne).

Záťažové situácie môžu vplývať na zdravie človeka: 

• priamo (dlhodobé nadmerné pôsobenie záťažových činiteľov môže prispieť k vzniku civilizačných chorôb);
• sprostredkovane, interakčnou cestou (určité ochorenie vzniká iba vtedy, keď dôjde k interakcii stresovej situácie a predispozície na toto ochorenie u človeka);
• prostredníctvom nezdravého správania v záťažových situáciách (ľudia znižujú obranyschopnosť svojho organizmu tým, že obmedzujú spôsoby zdravého správania a rozširujú repertoár nezdravého správania, napríklad málo spánku, fajčenie, pitie alkoholu, konzumácia drog a i.); 
• prostredníctvom chorého správania (ľudia v psychickej záťaži vyhľadávajú lekársku pomoc častejšie ako tí, ktorí záťaž neprežívajú, i keď nemusia byť vážnejšie chorí; tým, že ich „choré správanie“ sa posilňuje, môžu uvádzať viac príznakov ochorenia, než v skutočnosti majú) .

Prevencia – jedna z možností, ako optimalizovať proces utvárania osobnosti

Snaha odstrániť, prípadne minimalizovať kumuláciu negatívnych vplyvov ,podporiť a posilniť pozitívne dôsledky na život jednotlivcov i skupín nachádza svoj význam v príprave na starnutie. Keďže v centre pozornosti odborníkov by mala byť aktuálna príprava na cieľavedomú tvorbu zdravého spôsobu života v každom vekovom období človeka, je vhodnejšie hovoriť o celoživotnej  príprave na život a starnutie. Spočíva v napĺňaní mnohých krátkodobých cieľov a jedného dlhodobého cieľa. Krátkodobé ciele sa zameriavajú na utváranie zdravého životného štýlu v jednotlivých vývinových fázach života jednotlivca i skupín, ktorých je členom. Dlhodobý cieľ spočíva v celoživotnej príprave jednotlivca a/alebo celých skupín na aktívnu starobu, pokiaľ možno v dobrom zdraví, tvorivej pohode, v dôstojnom prostredí a v primeranom sociálnom zabezpečení.

Medzinárodná komisia UNESCO v správe s výstižným názvom Učenie je skryté bohatstvo (Delors, 1997) akcentuje štyri východiskové prvky, ktoré by mali tvoriť základ vzdelávania v 21. storočí. Sú to:

1. učiť sa poznávať (osvojovať si nástroje napomáhajúce chápať, nadobúdať široké všeobecné poznatky a ťažiť zo vzdelávacích príležitostí počas života – učiť sa učiť);
2. učiť sa konať (prehlbovať schopnosť tvorivo zasahovať do svojho prostredia, tzn. osvojiť si profesijné spôsobilosti, kompetencie vyrovnávať sa s rôznymi situáciami - konštruktívne riešiť a zvládať záťažové situácie, vedieť pracovať v tíme); 
3. učiť sa žiť spoločne (dokázať spolupracovať s ostatnými a zúčastňovať sa na všetkých ľudských činnostiach predpokladá vedieť pochopiť iných ľudí, ich vzájomnú závislosť, úctu k hodnotám pluralizmu, vzájomnému porozumeniu a mieru); 
4. učiť sa byť (konať s väčšou autonómiou, samostatným úsudkom a osobnou zodpovednosťou, rozvíjať osobnostný potenciál – pamäť, myslenie , zmysel pre estetiku, fyzické vlastnosti a komunikačné spôsobilosti).

Veľký okruh preventívnych možností predstavujú intervenčné programy rozvíjajúce konštruktívne riešenie a zvládanie záťažových situácií. V rámci celoživotnej prípravy ľudí na život a starnutie potvrdzujú svoju opodstatnenosť.

Ochranné a rizikové faktory tvoria vhodné východiská pri rozboroch rôznych typov situácií psychickej záťaže. Účastníci takýchto programov si osvojujú a prehlbujú spôsobilosti efektívne komunikovať; postupy, ako lepšie spoznať seba, ako adekvátnejšie vnímať, spoznávať a vedieť sa vcítiť do rozpoloženia iných ľudí; osvojujú si poznatky o podstate, výskyte a dôsledkoch rôznych typov záťažových životných situácií; učia sa rôznym variantom postupov riešenia a stratégiám zvládania psychickej záťaže v súlade s uvedomovaním možných dôsledkov; získavajú spôsobilosti, ako utvárať atmosféru spolupráce, konštruktívneho, efektívneho a tvorivého riešenia i zvládania záťažových situácií v skupine, asertívneho správania a komunikácie; osvojujú si základy metód prevencie nadmernej psychickej záťaže, ako predchádzať látkovým a nelátkovým závislostiam. V priebehu prehrávania modelových situácií z reálneho školského prostredia – prostredníctvom vlastného prežívania, ale aj vžitím do úloh iných aktérov – môžu si účastníci lepšie uvedomiť, prečo autorita pozostáva z troch rovnocenných zložiek: z práva na ovládanie, z moci toto právo realizovať a zo zodpovednosti za ich používanie. Učia sa utvárať pravidlá, stavať hranice a začínajú lepšie chápať, čo je to zdravá disciplína, ako stopnúť manipuláciu, prečo moc bez práva je jednoducho násilie a nemôže byť autoritou . Po absolvovaní programu sa človek ľahšie zorientuje v záťažových situáciách, nesústredí sa len na prekážky a ujmu, ale hľadá a berie do úvahy aj možné zvládacie zdroje (vnútorné, vonkajšie a situačné charakteristiky), smerujúce k riešeniu danej situácie a zvládnutiu záťaže. Lepšie si uvedomuje svoje silné stránky, vlohy a tvorivé predpoklady, a tým aj nadanie na určitú činnosť.

Záver

Situácie psychickej záťaže sú v živote človeka bežné a z hľadiska jeho osobnostného vývinu a rozvoja aj nevyhnutné. Poslaním psychológov v spolupráci s ďalšími odborníkmi je pomáhať ľuďom poznať podstatu týchto situácií, odhaľovať silné stránky človeka a jeho osobnostné zdroje, realistické vnímanie seba samého, ktoré by spolu s rozšírením účinných stratégií a ich pružným využívaním viedli ku konštruktívnemu riešeniu a efektívnemu zvládaniu záťažových situácií u jednotlivcov i sociálnych skupín a tým k prevencii látkových a nelátkových závislostí.