Digital Media Conference v Prahe Doporučený

„Bolo to super, kedy pôjdeme znova?“ (jeden z účastníkov) Skoré studené ráno, 0.30 hod., vlaková stanica Poprad- Tatry. 10 študentov z rôznych ročníkov odboru Grafik digitálnych médií, pár rodičov a dvaja pedagógovia. „Prezenčka“, posledné pokyny, rozlúčka. 0.56 hod posledné zamávanie a vyrážame na západ. Smer Praha, Digital media Conference 2017. Príjemné tlmené osvetlenie nás postupne všetkých uspávalo. Viac či menej oddýchnutí sme všetci vystúpili pred ôsmou hodinou na Hlavním nádraží.
Rozľahlá stanica sa s nami chvíľu hrala na schovávačku, ale automat na lístky sme napokon našli a zvládli aj jeho obsluhu, hoci rad, ktorý sme vytvorili a čas, ktorý sme pri ňom strávili, určite nepotešil ostatných náhliacich sa cestujúcich, stojacich za nami.
Ostrý ranný vzduch nás dokonale prebudil pri čakaní na električku. Mezi hřbitovy, Na hroudě, Krematorium, Strašnická - niekoľko názvov staníc, čo nám utkveli v pamäti.
Vystúpili sme doslova pár metrov od obchodného centra Hostivař, kde na nás čakalo príjemné prekvapenie. Hoci sme skutočne chvíľu pochybovali, že sme na správnom mieste, dorazili sme do cieľa. Čakanie na registráciu sme si spríjemnili a skrátili sledovaní asi šiestich veľkých obrazoviek, kde bežali nádherné ukážky rôznych produktov vytvorených v prostredí Cinema 4D. Bolo sa skutočne na čo dívať a inšpirovať sa. A to sa ešte konferencia nezačala!
Blesková registrácia, prevzatie malého darčeka pre každého účastníka, milé úsmevy, pozdravy, pokyny... A už sme boli v tom. Hneď za vstupom boli po pravej strane umiestnené ukážky najnovších technológií spojených s 3D, desktop „snov“, ktorý by nik z nás neodmietol a virtuálna realita v podobe projektov umožňujúcich prechádzku vesmírom v očami ovládanej divadelnej hre, či prevezenie sa Prahou v prototype párty električky cez deň i v noci. Vyskúšali sme ich až po prvom bloku prednášok, ale zážitok bol úchvatný. Späť k vstupu, vľavo totiž boli umiestnené produkty firmy Wacom - tri tablety od 24 palcového až po „len“ 15“. Všetko s osobnou podporou odborníka, ktorý bol ochotný sa nám venovať. Sadnúť a vyskúšať. O kúsok ďalej čaká niečo, čo organizátori skromne nazvali malé občerstvenie.
Čas prvej prednášky. Kinosála obchodného centra bola zaplnená takmer do posledného miesta záujemcami o 3D grafiku a súvisiacimi technológiami. Zmierení s tým, že prvé tri prednášky sú v angličtine, sme zaujali svoje miesta.
Lars Scholten hovoril o tvorbe 2D obsahu v 3D svete. Poučné a inšpirujúce. Prednáška sprevádzaná prezentáciou a ukážkami priamo v prostredí relevantných programov „bežala“, ako všetky nasledujúce, na plátne kina. Obrovský obraz bol „niečo iné“ ako naše 19“ monitory. Mohli sme sledovať každý detail, čo výrazne pomáhalo prekonať problémy s jazykom. „Nie že by sme lepšie rozumeli, ale vedeli sme o čom to je.“- komentoval jeden zo študentov. A druhá prednáška. Glenn Frey, áno presne „ten“ Glenn Frey, ak viete o koho ide. Téma: Cinema R19, predstavenie noviniek novej verzie. Priznám sa, že som trochu váhal, či to bude až také zaujímavé. Predsa len, počúvať hodinku o novinkách... Navyše sa začal prejavovať nedostatok spánku z predošlej noci. Od prvých sekúnd sme od Glenna, ako sme ho onedlho odvtedy všetci familiárne oslovovali, dostávali „zabrať“. Rýchlo si nás získal svojou bezprostrednosťou, neformálnym správaním na úrovni a častým, doslova detinským dožadovaním sa „feedbacku“, nás veľmi rýchlo prebudil a vtiahol do prednášky; aby ste lepšie chápali o čom píšem, pozrite si video (natáčané potme, telefónom). Ukážky nových možností wieportu, Voronoi Fracture, SoundEffector s MoGraph, ProRender pre GPU rendering. Mimoriadne zaujímavý bol aj nový nástroj na redukciu polygónov. A samozrejme LOD object, Level of Detail, a mnoho iného, čo z plánovaných 55 minút urobilo viac ako hodinu a pol. Ani sme si to nevšimli a jazyková bariéra sa akoby rozplynula. Trpezlivo čakajúci Lars, ktorému patrila tretia prednáška nám ešte pred obedom ukázal, ako prepojiť Adobe Illustrator a program Cinema 4D. Jednoduché, efektívne. A navyše sme zistili, ako využívať 3D modely, aj keď je nám ich vytváranie neznáme.
Obedňajšia prestávka znova so „skromným“ občerstvením nám umožnila vzájomne sa podeliť o dojmy, dať si ďalšiu kávu, vyskúšať Wacom či osviežiť sa 3D realitou a šup-šup znova do „kina“. Tentokrát sme študentov opustili a čas využili na komunikáciu s usporiadateľmi, ktorí sú zároveň aj kontaktnými osobami pri riešení licencií softvéru od Adobe a Maxonu. Toho sa týkali aj naše rozhovory. Čo bolo možné vyriešiť na mieste, bolo vyriešené, naše otázky boli zodpovedané, prípadne nám boli odporúčané riešenia problémov či kontaktné osoby, na ktoré sa môžeme obrátiť. Prišla ďalšia prestávka a zbieranie odvahy a správnych slov, aby sme poprosili prednášajúcich o spoločnú fotku. Rýchle občerstvenie a ďalšie prednášky, tentokrát v českom jazyku. Týkali sa noviniek v oblasti hardvéru pre 2D a 3D grafikov od firmy AMD (Stanislav Szkandera), fotorealistického renderingu na CPU alebo GPU, PBR (Pavel Zoch) a virtuálnej reality a ďalších možností vývoja a vzostupu 3D grafiky (Jan Brukner). Všetko interesantné témy plné faktov, súčasných možností a pohľadov do budúcnosti 3D a VR. Napriek únave sme sa snažili absorbovať čo najviac z prezentovaného, niektorých to evidentne vyčerpalo a občasné trhnutie hlavou, našťastie spoľahlivo skryté v prítmí kina, prezrádzalo márny boj s oťažievajúcimi viečkami. Predsa sme sa úspešne prebojovali k záveru konferencie. Fotoaparáty, mobily, notesy a iné záznamové médiá sme starostlivo odložili, rozlúčili sa a vydali sa na cestu k miestu známemu ako Toulcův dvůr, kde nás čakala večera, sprcha a konečne posteľ.
V hustnúcej tme a spleti neznámych ulíc sme trocha poblúdili, no napokon dorazili do cieľa. Teplá večera nám padla dobre. Útulné izby lákali k spánku, naplnené žalúdky uspávali. Z posledných síl sa niekoľko z nás vypravilo k neďalekému obchodu. Väčšinou z úplne prozaického dôvodu. Doplniť cukor sladkosťami a soľ tyčinkami, tekutiny rôznymi druhmi vôd. O dvadsiatejprvej sme vyhlásili kapituláciu a všetci svorne sa odobrali do izieb. Pomaly všetko utíchalo a... zrazu bolo príjemné slnečné ráno, ktoré nás pozývalo na raňajky. Oddýchnutí sme sa nakŕmili dobrotami od výmyslu sveta z úhľadne pripravených švédskych stolov.
Po krátkom balení opúšťame Toulcův dvůr, cez Hlavní nádraží (kvôli uschovaniu batožiny) smerujeme metrom na Pražský hrad, kde niektorí zaostávajúci stihli sledovať aj výmenu stráží pri bráne. Po prehliadke, fotografovaní a návšteve katedrály vychádzame z hradu stráženého ozbrojenými vojakmi, chvíľu sa kocháme výhľadom a znova fotíme, prechádzame okolo známeho kostola Sv. Mikuláša na Karlov most a ďalej na Staromestské námestie, okolo orloja do stanice metra a späť na vlakovú stanicu. Neustále v sprievode mobilných aplikácií ukazujúcich smer. Áno, moderná technika dokáže doslova zázraky. Ale niet nad príjemného „domorodca“, ktorý vám ochotne a väčšinou s úsmevom poradí, ukáže správny smer či skratku, prípadne vás informuje, že stanica metra, na ktorej vám elektronický sprievodca káže vystúpiť, je pre rekonštrukciu zatvorená a musíte pokračovať takým a onakým spôsobom.
13.55 hod. nás opäť víta Hlavní nádraží, presúvame sa ku vlaku. 14.13 sa súprava rozbieha a vezie nás domov. Bez problémov prichádzame do cieľovej stanice a rozchádzame každý svojou cestou. Digital media conference 2017 a sprievodné akcie pre nás končia.
Ďakujem všetkým zúčastneným študentom Mirke a Radke, Adrianovi, Marcelovi, Renému, Radoslavovi, Jakubovi, Dominikovi, Samuelovi a Dávidovi za spoluprácu i bezproblémové správanie a kolegovi Mgr. Petrenčíkovi za precíznu prípravu akcie a pohotové riešenie nečakaných ťažkostí. Sme vďační aj za preplatenie časti finančných nákladov študentov zo strany školy. Čaká nás mnoho práce. Hlavne na sebe. Veď to, čo sme videli, počuli a zažili sotvakoho nechá pokračovať v starých koľajách. Držme si palce a pomáhajme si v napĺňaní predsavzatí!

Bc. Gabriel Mornár