Exkurzia v organárskej dielni Doporučený

„Nikdy ma nemotivovali peniaze.“

Máme radi záhady a tajomné miesta. Preto nám zvedavosť nedala a rozhodli sme sa odhaliť tajomstvo neobyčajného remesla- organárstva. Zaujímalo nás, samozrejme, aj konštrukčno-dizajnérske pozadie takého zložitého hudobného nástroja, akým organ je. Preto sme sa 19. 6. vypravili do neďalekej obce Hranovnica, kde sídli organárska firma Dielňa Bies. V komornej atmosfére nás jednotlivými pracoviskami, dielňami previedol zakladateľ pán Gabriel Bies.
Prehliadku sme začali v kancelárii, kde vznikajú podľa návrhov architekta a majstra organára trojrozmerné modely jednotlivých súčiastok a celkov nástroja. Tretiaci mali možnosť naživo vidieť uplatnenie 3D modelovania v praxi. Softvér bol síce iný, no princíp práce rovnaký. Videli sme, ako sa po týždňoch práce z modelu stáva konštrukčný výkres. Celá, asi 15cm vysoká zložka výkresov potom putuje do jednotlivých dielní. My sme začali v stolárskej, kde sú vyrábané drevené časti organu a tie sa postupne montujú do veľkého tela nástroja. Organová skriňa skutočne ukrýva neuveriteľne dômyselne zostrojený hudobný nástroj. Mali sme možnosť vidieť otvorený „malý“, domáci organ. Pri organe slovo malý znamená obrysovú veľkosť odhadom asi 4x2x1m. Zaujal nás nielen premyslený systém prenosu „signálu“ z klaviatúry ku píšťalám, ale najmä ich počet, tvary a veľkosti od maličkej píšťalčičky vysokej necelý centimeter, až po píšťalisko, ktoré nás i pri tomto „malom“ nástroji prevyšovalo aspoň o hlavu.
Nadišla chvíľka kultúry a my sme sa mohli započúvať do tónov rekonštruovaného organu. Mali sme možnosť počúvať aj drevo. Áno, drevo pripravené na výrobu píšťal má skutočne zaujímavý zvuk. Od dreva sme prešli ku kovom. Ocitli sme sa v dielni, kde sa vyrába z cínu a olova plech, ktorý po ďalšom spracovaní použijú na výrobu kovových píšťal. V píšťalárskej dielni sme si pozreli a vypočuli zvuk historických i čerstvo vyrobených píšťal, ktoré už o niekoľko dní budú zdobiť kostolný organ v Čenčiciach. Videli sme, ako sa píšťala vytvaruje, z akých častí sa skladá a dozvedeli sme sa, že pri jej výrobe musí majster píšťalár vykonať od 150 do 200 pracovných úkonov. Pri každej jednej. A v jednom nástroji je ich od niekoľkých desiatok po niekoľko stoviek...
Cez vysokú halu, kde sa organy zostavia a skúšajú, sme prešli do ladičskej dielne. Čakal nás tam „simulátor“ organu, na ktorom sa každá, drevená či kovová píšťala naladí. Tu sme sa stali aj svedkami priameho kontaktu so zákazníkom, ktorý si prišiel pozrieť dohodnutú objednávku. Napokon sme si vypočuli stručnú históriu firmy a niečo zo životnej cesty pána Biesa k takémuto tradičnému a zároveň netradičnému remeslu. Prezradil nám, že ho nikdy v práci nemotivovali peniaze, ale využitie svojich skúseností, schopností a vedomostí pre spoločné dobro. Ďakujeme mu za čas, ktorý nám venoval a tiež za malé občerstvenie, ktoré bolo bodkou za našou návštevou vo firme.
Ak sú vám slová organár, ladičská, píšťalár (v zmysle pracovníka vyrábajúceho píšťaly) a pod. neznáme, vedzte, že ich nenájdete ani v slovníku Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra. A predsa existujú ľudia, ktorí takúto prácu vykonávajú a aj pracoviská, ktoré sú takto označené..

Bc. Gabriel Mornár